Dedina je taký zadok sveta. Všetci si tam žijú od nepamäti podľa vlastných pravidiel, ktoré si oni vytvorili. Život sa točí len okolo najnovších klebiet, ktoré sa vypustia do sveta. Môžete to vyskúšať. Povedzte nejaký nezmysel a zaručene sa k vám potom dostane opäť z druhej strany. A že klebety sa nešíria, to je také dedinské.
Na dedine neplatí pravidlo, že sa každý stará sám o seba. Na dedine sa každý stará o tých druhých a vonkoncom nie o seba. Seba majú na háku, ale zaujímajú ich práve druhí ľudia. Čo robia, ako sa majú, prečo robia to, čo robia a podobne. Len aby mali o čom rozprávať. Pre niekoho kto sa prisťahuje na dedinu z mesta je to veľmi nepochopiteľné, že sa niečo také môže diať v dnešnom storočí, keď máme internet. Už nám netreba ľudí, čo všetko vedia, pretože internet všetko vie. Ale také informácie sa šíria už oveľa rýchlejšie. Jedna babka zavolá druhej babke a tak sa to šíri ako lavína. Rýchlejšie ako keď behali po celej dedine s týmito správami.
Máte radi dedinu?
Dedina je zvedavá, ale má aj svoje výhody. To, že vás každý pozná nemusí byť vždy zlé. Viete, že sa môžete obrátiť s pomocou na hocikoho. Každý vás pozná a už len zo slušnosti vám pomôže. Potom vás síce môže ohovoriť, ale pomoc vykonal, takže môžete byť spokojný. Každá senzácia trvá pár dní a potom príde ďalšia. Tak je to aj s klebetami. Nikto si nebude pamätať všetky klebety, ktoré sa kedy rozprávali. Niektoré dokonca ani neboli pravdivé a preto sú oveľa menej zaujímavé ako tie naozaj pravdivé a šokujúce.
Dedina zostane navždy len dedinou, ale postoj k nej môžete zmeniť vy samy. To nie dedina a ľudia sú zlí – to len vy to neviete tolerovať. Keď sa naučíte všetko brať s ľahkosťou, tak sa vám bude žiť oveľa lepšie. Vyskúšajte to a určite mi dáte za pravdu. Správny nadhľad vám môže pomôcť v rôznych situáciách. Čo vy nato?
Každé jedno zvieratko si zaslúži lásku a opateru. No a v tomto prípade narážame na určitý problém, ktorý sa veľmi často vyskytuje v našej spoločnosti. Mnoho z nás sa totiž tak veľmi upne na svojho domáceho miláčika, že ho uprednostní pred všetkými. Zvieratko ľúbi viac ako svoju rodinu, známych, priateľov. Dokonca sa niekedy stáva, že sa z chlpáča snažíme stvoriť človeka. Dalo by sa povedať, že ho dokonca povyšujeme nad seba alebo z neho robíme rovnocenného partnera. Obliekame ho, nechávame ho spať vedľa nás v posteli, smie jesť oproti nám pri stole v kuchyni. V niektorých prípadoch ich dokonca pokladáme za svoje deti, čo je z môjho vlastného pohľadu, dalo by sa povedať, že nevhodné. Myslím si, že to nie je v poriadku a taktiež som si istá, že mnohí ľudia so mnou budú súhlasiť. Sama mám domáce zvieratá a chovám už niekoľko rokov, no je mi jasné, že žiadne zviera nenahradí človeka. Práve preto by sme ich mali pokladať za svojich vynikajúcich spoločníkov, ktorí nám dokážu spríjemniť chvíľky nášho života, ale popri tom by sme nemali zabúdať na to, že sú to stále iba zvieratá.
